Repkový olej

K výrobe olejov Flaviol pristupujeme šetrne

Aby z repky olejnej mohol vzniknúť zdravý rastlinný olej, treba ju, prirodzene, najskôr spracovať. U nás repku spracuvávame tak, aby sa v olejoch Flaviol zachovalo čo najviac prospešných látok. Aj preto premieňame repku olejnú na olej iba týmito dvomi šetrnými spôsobmi:

  1. Lisovaním za studena
  2. Fyzikálnou rafináciou

Oleje lisované za studena vznikajú pri teplotách okolo 40 °C.

Hoci nejde o vyslovene "chladné podmienky", pri lisovaní semien repky olejnej ide stále o nízku teplotu, vďaka ktorej sa v oleji zachová väčšina prospešných látok - vrátane vitamínov a antioxidantov.

Ide o šetrný proces lisovania, pri ktorom je znížená výťažnosť oleja z repkového semena na rozdiel od iných spôsobov lisovania. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je cena takéhoto oleja vyššia.

Lisovaním za studena sa olej zo semena neextrahuje žiadnymi chemickými prísadami, ako je to v iných prípadoch lisovania. Ani pri fyzikálnej rafinácii sa nepoužívajú žiadne chemické látky.

Oleje lisované fyzikálnou rafináciou sa lisujú za studena i za tepla a potom prechádzajú fyzikálnym čistením, aby sa z nich odstránili látky, ktoré z hľadiska kvality nie sú priaznivé. V procese sa však nepoužívajú žiadne chemikálie, vďaka čomu repkový olej naďalej obsahuje určitú časť prospešných látok a stále si zachováva výhodný pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín.

Navyše, vďaka fyzikálnej rafinácii je repkový olej tepelne stabilnejší a má neutrálnu chuť a vôňu. Výborne sa preto hodí na varenie a vyprážanie.

Repkový olej je najobľúbenejším jedlým olejom v Nemecku. Nečudo. Má vysoký podiel vitamínu E a v porovnaní s ostatnými bežne používanými rastlinnými olejmi má najväčší obsah omega-3. 

Obsahom omega-3 mastných kyselín repkový olej prevyšuje aj olivový olej, ktorý je v našich končinách považovaný za ten najzdravší. Repkový olej ich totiž má až 10-násobne viac.

Repkový olej má dokonca priam ideálny pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín, a to konkrétne 1:2,53. Oficiálne sa pritom za ideálny pomer omega-3 a omega-6 považuje 1:2 až 1:3.

Vyvážený pomer nenasýtených mastných kyselín znižuje riziko vzniku srdcových chorôb, cukrovky i Alzheimerovej choroby. Navyše, repkový olej obsahuje až o polovicu menej zlých tukov ako olivový.

Porovnanie najpoužívanejšich druhov olejov

Pozrite si rozdiely v najčastejšie používaných jedlých rastlinných olejoch:


Slnečnicový olej


Teplota zadymenia

110 °C

Vitamín E mg/100g

62

Nasýtené mastné kyseliny g/100g

14

Kyselina olejová/omega-9 g/100g

16-18

Pomer omega-3/omega-6

1 : 136


Repkový olej


Teplota zadymenia

až 240 °C

Vitamín E mg/100g

19

Nasýtené mastné kyseliny g/100g

iba 7

Kyselina olejová/omega-9 g/100g

55-66

Pomer omega-3/omega-6

1 : 2,3


Olivový olej


Teplota zadymenia

210 °C

Vitamín E mg/100g

13,2

Nasýtené mastné kyseliny g/100g

15

Kyselina olejová/omega-9 g/100g

55-83

Pomer omega-3/omega-6

1 : 9


Ľanový olej


Teplota zadymenia

nezahrievať

Vitamín E mg/100g

1 mg

Nasýtené mastné kyseliny mg/100g

10 mg

Kyselina olejová/omega-9 g/100g

25

Pomer omega-3/omega-6

1 : 31


Porovnanie olejov na základe informácií portálu Zamilujsadorepkovehooleja.eu 

*Teplota zadymenia - teplota, pri ktorej pod vplyvom ohriatia nastávajú deštrukčné zmeny oleja, čím vznikajú nebezpečné látky
*Vitamín E - je to účinný antioxidant, ktorý ovplyvňuje tvorbu červených krviniek, spomaľuje proces starnutia buniek a tkanív a zúčastňuje sa tiež obnovy a rastu svalovej hmoty
*Nasýtené mastné kyseliny - mastné kyseliny, ktoré sa podieľajú na tvorbe zlého cholesterolu, ktorý zvyšuje riziko ischemickej choroby srdca
*Pomer omega-3 a omega-6 - ideálny pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín v rastlinných olejoch je 1:2. Organizmus si ich nevie sám vytvoriť

Časté otázky

Pri akej teplote sa znehodnocujú prospešné látky v repkovom oleji?

Rafinovaný repkový olej má vysokú teplotu zadymenia - až 242 °C. Znamená to, že pri varení do takejto teploty olej nestráca svoje prospešné látky.


V čom je repkový olej lepší ako olivový či slnečnicový?

Jedným z veľkých benefitov repkového oleja je jeho vysoká teplota zadymenia, ktorá je až 240 °C. To znamená, že olej pri ohriatí až to takejto vysokej teploty nestratí svoje prospešné látky a nestáva sa tým pádom škodlivým. Teplota zadymenia olivového oleja je pritom 210 °C a slnečnicového len veľmi nízkych 110 °C.

Repkový olej má tiež vysoký obsah vitamínu E, účinného antioxidantu, ktorého obsahuje približne 19 mg na 100 g. Olivový olej obsahuje napríklad 13,2 mg vitamínu E na 100 g.

Spomedzi ostatných bežne používaných raslinných olejov repkový vyniká aj pomerom nasýtených mastných kyselín omega-3 a omega-6. Ten je v repkovom oleji naozaj výborný - 1:2,53. Za ideálny pomer sa totiž uvádza 1:2. Pre porovnanie, pomer omega-3 a omega-6 v slnečnicovom oleji je 1:70 až 100 a v olivovom 1:10.

Obsahom omega-3 mastných kyselín je zároveň repkový olej spomezi spomenutých olejov skutočným víťazom. Ukrýva v sebe totiž až 10-násobne viac prospešných omega-3 mastných kyselín ako napríklad populárny olivový olej.


Koľko oleja denne môžem skonzumovať?

Dávkovanie nie je obmedzené. Denne sa však odporúča pre zdravotné účely skonzumovať 1 až 3 čajové lyžičky extra panenského repkového oleja.


Môžem extra panenský repkový olej využiť aj na varenie?

Na varenie vám skôr odporúčame rafinovaný panenský olej s vyššou teplotou zadymenia. Ak by ste totiž použili na varenie extra panenský repkový olej lisovaný za studena, varením by sa v ňom znehodnotili všetky zdravou prospešné látky, ktoré obsahuje, čo by bola škoda. Extra panenský repkový olej sa preto hodí najmä do studenej kuchyne či do nátierok, pričom extra panenský repkovo-reďkovkový dokonca veľmi dobre chutí aj len tak s hriankami, pečivom alebo syrom.


Prečo sa repkový olej používa v slovenskej kuchyni tak málo?

O repkovom oleji kolujú nepravdivé informácie súvisiace s tým, že je škodlivý a určený len na výrobu biopaliva. V súčasnosti však už ide o mýtus, ktorý je síce postavený na reálnom základe z minulosti. Kedysi sa totiž pestovala repka olejná s vysokým obsahom dieteticky nevhodnej kyseliny erukovej, avšak od 70. rokov 20. storočia sa pestuje vyšľachtená bezeruková repka olejná. Tá už teda nie je vôbec škodlivá a obsahuje množstvo pozitívnych účinkov a vlastností, vrátane vysokého obsahu omega-3 mastných kyselín a fytonutrientov.


Čo sú to omega-3 a omega-6 mastné kyseliny?

Označenia omega-3 (kyselina linolénová) a omega-6 (kyselina linolová) pomenovávajú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré radíme do kategórie esenciálnych mastných kyselín. To znamená, že náš organizmus si ich nedokáže vytvoriť sám, a preto ich musíme prijímať stravou.

Nedostatok omega-6 mastných kyselín spôsobuje v našom organizme vypadávanie vlasov, vysušovanie a zlé hojenie rán. Naopak, dokáže zmierňovať pocity hladu a tým spomaľovať rast tukového tkaniva.

Omega-3 mastné kyseliny majú zase pozitívny vplyv na funkciu mozgu, srdca a očí, no majú tiež celkový pozitívny vplyv na náš metabolizmus.

Všetky omega mastné kyseliny majú pritom i ďalšie pozitívne účinky. Pomáhajú pri prevencii vzniku ischemickej choroby srdca, mŕtvice či cukrovky, ako aj pri udržiavaní zdravého imunitného systému. Okrem toho zlepšujú aj absorpciu vitamínov a podporujú zdravie našej nervovej sústavy. Aj preto by mali byť zastúpené v potravinách, ktoré konzumujeme.


Čo je repka olejná? Ako a kde sa pestuje?

Repka olejná je tradičnou rastlinou našich polí. Ide o jednoročnú rastlinu, ktorej vývoj trvá 11 až 12 mesiacov. Pestuje sa v miernom klimatickom pásme a seje sa od konca augusta až do druhej polovice septembra. Svojimi krásnymi žltými kvetmi rozkvitá v máji, vďaka čomu môžeme po celom Slovensku na jar vidieť množstvo jasnožltých polí. Keď je však repka úplne zrelá, lístky jej žltých kvetov nadobúdajú červenkasté sfarbenie. V priebehu dozrievania semien repky olejnej pritom dochádza k významným kvantitatívnym a kvalitatívnym zmenám - zvyšuje sa napríklad obsah sušiny a tukov. Po štyridsiatich dňoch od začiatku kvitnutia sa stabilizuje aj obsah a skladba mastných kyselín.

Žatva repky olejnej následne prebieha v druhej polovici júla, a to približne dva dni pred optimálnou zrelosťou. Repka sa zozbiera pomocou kombajnov a potom sa čistí od buriny či hmyzu. Maximálne prípustný obsah nečistôt v repke olejnej pre použitie v potravinárskom priemysle je pritom 3 %.

V konečnej fáze sa repka ešte suší, a to pri teplote najviac 50 °C. Pre použitie v potravinárskom priemysle sa totiž musí zachovať 8 % hodnota vlhosti repky olejnej