Časté otázky

Pri akej teplote sa znehodnocujú prospešné látky v repkovom oleji?

Rafinovaný repkový olej má vysokú teplotu zadymenia – až 242 °C. Znamená to, že pri varení do takejto teploty olej nestráca svoje prospešné látky.

V čom je repkový olej lepší ako olivový či slnečnicový?

Jedným z veľkých benefitov repkového oleja je jeho vysoká teplota zadymenia, ktorá je až 240 °C. To znamená, že olej pri ohriatí až to takejto vysokej teploty nestratí svoje prospešné látky a nestáva sa tým pádom škodlivým. Teplota zadymenia olivového oleja je pritom 210 °C a slnečnicového len veľmi nízkych 110 °C. 

Repkový olej má tiež vysoký obsah vitamínu E, účinného antioxidantu, ktorého obsahuje približne 19 mg na 100 g. Olivový olej obsahuje napríklad 13,2 mg vitamínu E na 100 g.

Spomedzi ostatných bežne používaných raslinných olejov repkový vyniká aj pomerom nasýtených mastných kyselín omega-3 a omega-6. Ten je v repkovom oleji naozaj výborný – 1:2,53. Za ideálny pomer sa totiž uvádza 1:2. Pre porovnanie, pomer omega-3 a omega-6 v slnečnicovom oleji je 1:70 až 100 a v olivovom 1:10.

Obsahom omega-3 mastných kyselín je zároveň repkový olej spomezi spomenutých olejov skutočným víťazom. Ukrýva v sebe totiž až 10-násobne viac prospešných omega-3 mastných kyselín ako napríklad populárny olivový olej.

Koľko oleja denne môžem skonzumovať?

Dávkovanie nie je obmedzené. Denne sa však odporúča pre zdravotné účely skonzumovať 1 až 3 čajové lyžičky extra panenského repkového oleja.

Môžem extra panenský repkový olej využiť aj na varenie?

Na varenie vám skôr odporúčame rafinovaný panenský olej s vyššou teplotou zadymenia. Ak by ste totiž použili na varenie extra panenský repkový olej lisovaný za studena, varením by sa v ňom znehodnotili všetky zdravou prospešné látky, ktoré obsahuje, čo by bola škoda. Extra panenský repkový olej sa preto hodí najmä do studenej kuchyne či do nátierok, pričom extra panenský repkovo-reďkovkový dokonca veľmi dobre chutí aj len tak s hriankami, pečivom alebo syrom.

Prečo sa repkový olej používa v slovenskej kuchyni tak málo?

O repkovom oleji kolujú nepravdivé informácie súvisiace s tým, že je škodlivý a určený len na výrobu biopaliva. V súčasnosti však už ide o mýtus, ktorý je síce postavený na reálnom základe z minulosti. Kedysi sa totiž pestovala repka olejná s vysokým obsahom dieteticky nevhodnej kyseliny erukovej, avšak od 70. rokov 20. storočia sa pestuje vyšľachtená bezeruková repka olejná. Tá už teda nie je vôbec škodlivá a obsahuje množstvo pozitívnych účinkov a vlastností, vrátane vysokého obsahu omega-3 mastných kyselín a fytonutrientov.

Čo sú to omega-3 a omega-6 mastné kyseliny?

Označenia omega-3 (kyselina linolénová) a omega-6 (kyselina linolová) pomenovávajú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré radíme do kategórie esenciálnych mastných kyselín. To znamená, že náš organizmus si ich nedokáže vytvoriť sám, a preto ich musíme prijímať stravou.

Nedostatok omega-6 mastných kyselín spôsobuje v našom organizme vypadávanie vlasov, vysušovanie a zlé hojenie rán. Naopak, dokáže zmierňovať pocity hladu a tým spomaľovať rast tukového tkaniva.

Omega-3 mastné kyseliny majú zase pozitívny vplyv na funkciu mozgu, srdca a očí, no majú tiež celkový pozitívny vplyv na náš metabolizmus.

Všetky omega mastné kyseliny majú pritom i ďalšie pozitívne účinky. Pomáhajú pri prevencii vzniku ischemickej choroby srdca, mŕtvice či cukrovky, ako aj pri udržiavaní zdravého imunitného systému. Okrem toho zlepšujú aj absorpciu vitamínov a podporujú zdravie našej nervovej sústavy. Aj preto by mali byť zastúpené v potravinách, ktoré konzumujeme.

Čo je repka olejná? Ako a kde sa pestuje?

Repka olejná je tradičnou rastlinou našich polí. Ide o jednoročnú rastlinu, ktorej vývoj trvá 11 až 12 mesiacov. Pestuje sa v miernom klimatickom pásme a seje sa od konca augusta až do druhej polovice septembra. Svojimi krásnymi žltými kvetmi rozkvitá v máji, vďaka čomu môžeme po celom Slovensku na jar vidieť množstvo jasnožltých polí. Keď je však repka úplne zrelá, lístky jej žltých kvetov nadobúdajú červenkasté sfarbenie. V priebehu dozrievania semien repky olejnej pritom dochádza k významným kvantitatívnym a kvalitatívnym zmenám – zvyšuje sa napríklad obsah sušiny a tukov. Po štyridsiatich dňoch od začiatku kvitnutia sa stabilizuje aj obsah a skladba mastných kyselín.

Žatva repky olejnej následne prebieha v druhej polovici júla, a to približne dva dni pred optimálnou zrelosťou. Repka sa zozbiera pomocou kombajnov a potom sa čistí od buriny či hmyzu. Maximálne prípustný obsah nečistôt v repke olejnej pre použitie v potravinárskom priemysle je pritom 3 %.

V konečnej fáze sa repka ešte suší, a to pri teplote najviac 50 °C. Pre použitie v potravinárskom priemysle sa totiž musí zachovať 8 % hodnota vlhosti repky olejnej.